Show cover of Fenomény

Fenomény

Relácia RTVS Rádia DEVÍN o F-ascinujúcom, E-mociálnom, N-ákazlivom, O-bsesívnom, M-imoriadnom, E-xtrémnom, N-ávykovom, Y-iracionálnom umení, ktoré inšpiruje redaktorky Zuzanu Golianovú, Marianu Jaremkovú a ich hostí. RTVS Rádio DEVÍN reláciu Fenomény vysiela v premiére každý štvrtok od 20.00 do 20.30.

Tracks

Matrix 25 (6.6.2024 20:00)
Uplynulo už štvťstoročie od premiéry Matrixu, ktorý prekročil hranice filmu a stal sa kultúrno-spoločenským fenoménom. Už v dobe svojho uvedenia, na prahu digitálneho veku, mal množstvo interpretácií, ikony cyberpunku, z ktorého vzišiel, ho kritizovali, diváci z neho urobili kult. No zaujímavé je hovoriť o Matrixe nielen na začiatku milénia, ale najmä v kontexte súčasnosti. Spochybňovanie reality, otázka čo je pravda, prestupovanie medzi dvoma svetmi. Dávame si stále tie isté otázky(?). K fenoménu “Matrix” sa vrátia teoretik popkultúry Juraj Malíček a Mariana Jaremková.
24:50 06/06/2024
Joan Didion a kniha Rok magického myslenia (25.4.2024 20:00)
Fenomény venované americkej spisovateľke a novinárke Joan Didion a jej knihe Rok magického myslenia. Významná autorka a predstaviteľka novej žurnalistiky sa narodila 5. decembra 1934 v Kalifornii, zomrela ako 87-ročná 23. decembra 2021 v New Yorku. Jej kariéra sa začala v 50. rokoch 20. storočia po tom, čo vyhrala súťaž esejí časopisu Vogue. Autorku relácie Zuzanu Golianovú priviedol k téme vlastný čitateľský zážitok z tejto knihy, ktorá je z diela Didion ako jediná preložená do slovenčiny. Preložila ju prekladateľka a autorka Jana Juráňová, doslov napísal prekladateľ a publicista Tomáš Hučko; obaja sú hosťami relácie. Reč bude aj o smútku a intimite, o stratách a hľadaní spôsobov, ako ich zvládnuť, ako nimi prejsť.
27:38 25/04/2024
Dizajn v Tesle Bratislava v období socializmu (18.4.2024 20:00)
Pripomíname si sté výročie prvého priemyselne vyrábaného rádioprijímača v Českoslovesku, čím sme sa zaradili medzi svetovú veľmoc v rozhlasovom vysielaní. A my sa v Rádiu Devín venujeme dizajnu a kreatívnemu priemyslu. Aj týmto spojením vznikla téma najnovších Fenoménov - Vývoj dizajnu v podniku Tesla Bratislava v období socializmu. Zuzana Golianová si na rozhovor pozvala dvoch hostí: bývalého dizajnéra Tesly Bratislava Pavla Thurza a riaditeľa Slovenského centra dizajnu Maroša Schmidta.
25:52 18/04/2024
Marek Brezovský vol. 2 (11.4.2024 20:00)
Fenomény venované skladateľovi a hudobníkovi Marekovi Brezovskému pokračujú druhou časťou. 15. apríla si pripomenieme jeho nedožité 50. narodeniny a 22. júna aj predčasný odchod vo veku 20 rokov. Marek sám hovoril, že až keď zomrie sa ukáže, či jeho hudba obstojí. Vďaka projektu Hrana, ktorý sa internetom začal ešte v 90. rokoch šíriť medzi poslucháčmi a nachádza si dodnes nových sa stále potvrdzuje, že Marekova hudba obstála v čase - svojou nadčasovosťou. V druhej časti Fenoménov budú pokračovať v rozprávaní Marekova sestra a autorka textov Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a Oskar Rózsa.
17:10 11/04/2024
Marek Brezovský vol.1 (4.4.2024 20:00)
Skladateľ a hudobník Marek Brezovský (15.4.1974-22.6.1994) žil rýchlo a zomrel mladý. Svoj veľký talent už nestihol rozvinúť. Keď odišiel mal iba 20 rokov. No za ten krátky, ale extrémne tvorivý čas, stihol skomponovať hudbu, ktorá oslovuje poslucháčov dodnes. A nachádza si stále nových. Hovoríme pritom o kompozíciách a skladbách, ktoré skomponoval -násťročný chalan. Citlivo reagoval na dobu, ktorá bola plná zmien, veľa spracoval v hudbe, no iba umením všetko v sebe zvládnuť nedokázal. Mariana Jaremková sa v dvoch častiach cyklu Fenomény sústredila iba na hudbu, teda to, čo zostalo a pretrváva. Na Mareka Brezovského budú spomínať jeho sestra a textárka Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a hudobník, skladateľ Oskar Rózsa, práve vďaka projektu Hrana, za ktorým stojí, je Marekova hudba stále živá.
18:03 04/04/2024
Santiago de Compostela (29.2.2024 20:00)
V tamojšej katedrále sú podľa tradície uložené ostatky svätého Jakuba, Kristovho učeníka. V roku 814 sa údajne zjavili hviezdy, ktoré ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky nájdené. Na mieste Jakubovho hrobu bol postavený kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom. To sú všetko informácie, ktoré si nájdete na internete jedným klikom. Autorku nových Fenoménov Zuzanu Golianovú však v rámci súčasného pútnictva zaujímali skutočné príbehy konkrétnych ľudí. Do štúdia si pozvala tých, ktorí túto púť prešli – každá/každý inak a posvojom. Vo Fenoménoch bude reč o tom, s akou motiváciou sa na cestu vydali a čo v jej závere našli. Pozvanie prijali: Lucia Gavulová – kurátorka súčasného umenia, Eva Kopecká – hispanistka a publicistka, Boris Németh - fotograf a pedagóg.
30:19 29/02/2024
Revolver Revue (22.2.2024 20:00)
Aj samizdat má svoje legendy. A je naozaj fenoménom, ak legenda nezostane iba legendou. Alebo ešte horšie iba prežívajúcou legendou. Revolver Revue začala vychádzať v 80. rokoch (pôvodne pod názvom Jednou nohou), samozrejme v tej dobe ilegálne a po Nežnej revolúcii nielen že postupne nezanikla, ale zostala rovnako rešpektovaným a relevantným kultúrnym časopisom, platformou garantujúcou kvalitu, ktorá dáva priestor súčasnému umeniu a uchováva odkaz undergroundu. O časoch "v podzemí", vystúpení z ilegality až po dnešok, o nesvätej madone v logu, prepojení obrazu a textu, premenách i uchovaní si undergroundového ducha bude v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou hovoriť šéfredaktorka časopisu Terezie Pokorná.
28:32 22/02/2024
Výšivka dnes (15.2.2024 20:00)
Ľudová výšivka nemusí byť konzervatívna, ani spútaná, a už vôbec nie uzavretá. Dokáže komunikovať. Autorka najnovších Fenoménov Zuzana Golianová sa vybrala na štyri miesta za štyrmi ženami, troma výtvarníčkami a jednou dizajnérkou. Počuť budete Danielu Krajčovú, Ivanu Šátekovú, Ninu Rybárovú a Sylviu Ciulis. Všetky sa zaoberajú výšivkou a tak tému nazvala „Výšivka dnes“.
29:54 15/02/2024
Sergej Paradžanov (8.2.2024 20:00)
“Sledovať film Sergeja Paradžanova Farba granátového jablka je ako otvoriť dvere a vstúpiť do inej diemnzie, kde sa zastavil čas a uvoľnila sa krása. Nič iné sa tejto snímke nevyrovná,” nechal sa počuť režisér Martin Scorsese, jeden z mnohých obdivovateľov filmového básnika Sergeja Paradžanova. Hovorí sa o ňom ako o najvýtvarnejšom režisérovi a práve téza, že film nie je pokračovaním divadla, ale výtvarného umenia, vidíme vo filme Farba granátového jablka, ktorý znamenal v súdobej kinematografii úplnú revolúciu. Hovoriť o vizuálnej pôsobivosti jeho filmov v rozhlase a priblížiť tak Paradžanovovho filmárskeho génia je náročné a v cykle Fenoménov Mariany Jaremkovej prijal túto výzvu filmový teoretik Martin Ciel.
29:53 08/02/2024
Aenne Burda (1.2.2024 20:00)
Žiť napríklad v osemdesiatych rokoch 20. storočia vo Východnej Európe a mať šaty ako z Paríža? Bolo to možné. Ženy si šili, alebo si dávali šiť podľa Burdy. Módneho magazínu so strihovou prílohou uprostred. Za týmto konceptom, ktorý doslova plnil zľahka márnomyseľné sny nejednej ženy, pre ktorú sprístupnil luxusnú módu, stála nemecká vydavateľka Aenne Burda, ktorá sa narodila pred viac ako sto rokmi. Jej časopis vychádzal v 120 krajinách v multimiliónových nákladoch. Venovala som jej najnovšie Fenomény. Kým bola, prečo bol jej časopis hit a ako vidíme jej prínos dnes? Aj na to sa pýtala autorka relácie Zuzana Golianová Zuzany Dedík Šidlíkovej, historičky módy, kurátorky z Ústredia ľudovej umeleckej výroby a Lindy Gillmayr z Goethe Institut
26:27 01/02/2024
Fenomény: Videopožičovne (25.1.2024 20:00)
Videopožičovne boli neodmysliteľnou súčasťou našich životov najmä v 90. rokoch. A piatkové výpožičky na víkend boli doslova rituálom. V dobe streamovania a dostupnosti akéhokoľvek filmu na pár klikov z pohodlia domova sú už čierne krabičky s uloveným filmovým pokladom nostalgickou spomienkou nielen na filmové objavy, ale aj na atmosféru videopožičovne (áno aj s miestnosťou za červeným závesom) a celý ten proces výpožičky, tešenie sa a zdieľanie s priateľmi. Novinky, obskúrne filmy, klasiky, nečakané prekvapenia. Napokon nebyť videopožičovne by Tarantino (nazývaný aj blázon z videopožičovne) nebol Tarantino. Na svoje, niekedy až iniciačné zážitky spojené s fenoménom videopožičovne, bude s Marianou Jaremkovou spomínať teoretik popkultúry Juraj Malíček. Pripravte si preukazy!
27:13 25/01/2024
Fenomény: Trabant (18.1.2024 20:00)
Fenomény Zuzany Golianovej venované Trabantu – milovanému i nenávidenému. Legendárne socialistické auto, ktoré sa začalo vyrábať v 1958 roku, pričom úplný začiatok vo forme akéhosi prototypu bol v 1957. Duroplastové vozidlo malo celkom zaujímavý osud, dá sa ísť po desaťročiach a na časovej línii vidieť, ako a kam sa posúvalo. V každom prípade sa dá hovoriť o ikone doby, ikone vtedajšej rozdelenej Európy, i o ikone dizajnu s jasným odkazom na Bauhaus. A ako hovorí hosť relácie Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu, absolvent štúdia automobilový dizajn na VŠVU, Trabant si prešiel „smutnokrásnou“ cestou.
27:44 18/01/2024
Ester Krumbachová (11.1.2024 20:00)
Kostýmová výtvarníčka, scénografka, ale aj scenáristka a režisérka Ester Krumbachová. So sebevlastným humorom spomínala, že okrem prostitúcie a hrobníctva prešla snáď všetkými profesiami. Hovoria o nej ako o femme fatale, múze či šedej eminencii filmovej Novej vlny, tým všetkým bola, ale nielen kvôli charizme, ale v prvom rade tvorivo provokovala a inšpirovala svojim talentom a invenciou. Ester Krumbachová vizuálne spoludefinovala Novú vlnu, jej kostými podnecovali k úvahám, neboli priamočiare a mali až filozofický presah, rovnako ako rekvizity, ktoré vyberala, niesli v sebe symbol, metaforu.
31:03 11/01/2024
Bolo nás jedenásť (30.12.2023 08:05)
Legendárny albumu z roku 1981 Bolo nás jedenásť. Jaroslav Filip – Milan Lasica – Július Satinský. Pozrieme sa na album spred 40-tich rokov a to aj s presahom na súčasný projekt Michala Kaščáka a takmer dvadsiatky hudobníkov. Odchodom Milana Lasicu, ktorý s nimi účinkoval, sa však aj toto nastavenie v čase uzavrelo. Budete počuť Michala Kaščáka, ktorý stojí za spomínaným projektom a tiež klaviristku, hudobníčku, dcéru Jara Filipa Dorotu Nvotovú.
26:40 30/12/2023
Golem (21.12.2023 20:00)
Príbehy o golemovi siahajú až do dôb ranného judaizmu, no najslávnejšou legendou sa stala tá pražská, podľa ktorej Jehuda Löw ben Becalel, pražský rabín zo 16. storočia, známy tiež ako Maharal, údajne stvoril golema z hliny a priviedol ho k životu prostredníctvom rituálov a zaklínadiel na obranu pražského židovského ghetta pred antisemitskými útokmi a pogromami. Záver príbehu aj ďalší život legendy dobre poznáme. Napokon vzbura umelej bytosti voči svojmu stvoriteľovi -človeku sa stala univerzálnou témou a metaforou. Nemenej známym je Golem od Gustava Meyrinka, ktorý opäť oživil záujem o legendu. (Aj) pri príležitosti nového vydania románu sa o histórii príbehov o golemoch, Maharalovom a Meyrinkovom golemovi, ale aj umelých bytostiach až po umelú inteligenciu sa Mariana Jaremková rozprávala s básnikom, publicistom a antikvárom Petrom Uličným.
28:07 21/12/2023
Veľký Gatsby / 16. 11. 2023 (16.11.2023 20:00)
Veľký Gatsby je príbehom veľkej lásky, nablýskaného spoločenského vzostupu i tragickej dezilúzie a roztrieštených snov. Tém, ktoré Francis Scott Fitzgerald - autor jazzového veku - v tomto útlom románe ponúka, je oveľa viac. A mnohé sa nás dotýkajú aj dnes, pričom vyšiel takmer pred sto rokmi - v roku 1925. Atmosféra vtedajšej Ameriky je fascinujúca, zvuková i vizuálna. Nie nadarmo po románe siahajú filmári i divadelníci. Zuzana Golianová ho zaradila do cyklu Fenomény. Hosťom je vysokoškolský pedagóg, odborník na anglickú a kanadskú literatúru, prekladateľ z angličtiny, Marián Gazdík. A budete počuť aj ukážku z rozhlasovej hry z archívu Slovenského rozhlasu.
27:36 16/11/2023
Bozk smrti / 9. 11. 2023 (9.11.2023 20:00)
V súvislosti s inšpiráciou umelca sa hovorí o pobozkaní múzou, ale čo ak je tou múzou smrť? Aký vplyv na tvorbu má vedomie, že toto dielo bude naozaj posledné? Snaha dať do neho všetko, čo ešte chcem povedať, absolútna sloboda, reflexia, zmierenie, odmietnutie? Smrť ako koncept? O vybraných umelcoch tvoriacich s vedomím definitívnej konečnosti hovorili režiséri Adam Hanuljak a Róbert Šveda.
23:15 09/11/2023
Letecká archeológia (26.10.2023 20:00)
V rámci archeológie je tzv. letecká archeológia zvláštnym fenoménom. Bez pohľadu „zhora” by mnohé objavy neboli vôbec možné. Aj na Slovensku sa vďaka „lietajúcim mužom s fotoaparátom” podarilo odkryť miesta a pozostatky stavieb pochované pod nánosmi času a meniacej sa krajiny, a to dokonca až z doby kamennej. Jednoducho stále platí, že treba mať nadhľad. Mariana Jaremková sa rozprávala s priekopníkom leteckej archeológie na Slovensku Dr. Jánom Rajtárom, vedeckým pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre a hudobníkom Danielom Salontayom, ktorý vlastne túto tému do Fenoménov priniesol (a aj ju zhudobnil).
27:34 26/10/2023
Vítězslava Kaprálová (19.10.2023 20:00)
Bola talentovaná – odvážna a krásna. Komponovala údajne už od deviatich rokov. Dirigovala pražskú filharmóniu aj londýnsky orchester BBC. Dokázala sa presadiť v obore, ktorý bol vyhradený len pre mužov. Jej život bol však príliš krátky, zomrela ako dvadsaťpäťročná. Pre nás možno menej známe meno, no svet jej dielo pozná a túto mimoriadnu umelkyňu – fenomén – neustále objavuje. Hostia Zuzany Golianovej boli Miloš Štědroň, profesor muzikológie v Ústave hudobnej vedy Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a režisérka Anna Davidová, ktorá naštudovala v brnianskom divadle Husa na provázku úspešnú i oceňovanú inscenáciu, symfonietu o brnianskej femme fatale Vitka.
25:26 19/10/2023
Panelák (5.10.2023 20:00)
Najstarší panelák na Slovensku dokončili v utorok 13. decembra 1955, na 35. deň od spustenia prác. Dodnes stojí v obľúbenej lokalite širšieho centra Bratislavy na Kmeťovom námestí. Stavanie panelových domov znamenalo nový začiatok. Stavby z predpripravených betónových panelov vznikali aj v iných krajinách. Tlak na rýchlu výstavbu bol u nás v polovici 50. rokov 20. storočia obrovský. Čo priniesli modernistické sídliská? Na tému PANELÁK v kontexte doby, architektúry a urbanizmu bude autorka relácie Zuzana Golianová hovoriť s historikom architektúry Petrom Szalayom zo SAV a etnológom Jurajom Jantom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
29:07 05/10/2023
Hilma af Klint (28.9.2023 20:00)
Dejiny abstraktnej maľby sa začali s jej menom písať nanovo. Keď pred niekoľkými rokmi svet objavil jej vizionárske dielo zrodil sa (nielen kunsthistorický) fenomén. Intenzívna vizualita jej veľkoformátových malieb je dychberúca, rovnako ako príbeh ženy a umelkyne, ktorý je za nimi. Niekoľko rokov pred tým ako sa nefiguratívnej maľbe začali venovať Kandinskij, Mondrian, Kupka či Malevič, Hilma af Klint už maľovala pre budúcnosť. Priekopníčku abstrakcie v cykle Fenomény predstaví v rozhovore s Marianou Jaremkovou kunsthistorik a galerista David Voda, ktorý je kurátorom ojedinelej výstavy Hilma af Klint: Garden of Eden v olomouckej Rub Gallery.
29:21 28/09/2023
Jindřich Halabala (21.9.2023 20:00)
Jindřich Halabala bol český dizajnér nábytku a bytových doplnkov, teoretik, výskumník, publicista, pedagóg, bol vizionárom a fascinujúcou osobnosťou. Jeho meno je spojené s nábytkárskou firmou UP závody. Jeho návrhy sa stali ikonickými doslova piktogramami noblesy, krásy, úžitkovosti a kvality obdobia Prvej Československej republiky. Tohto roku uplynulo 120 rokov od jeho narodenia. Zuzana Golianová venovala jemu a jeho tvorbe najbližšie Fenomény, na rozprávanie pozvala Silviu Seneši Lutherovú – historičku, teoretičku dizajnu a umenia, počuť budete aj spisovateľku, režisérku Evu Borušovičovú, literárneho historika a básnika Michala Habaja a vydavateľa Petra Michalíka.
30:46 21/09/2023
Cibulák (14.9.2023 20:00)
Začínal ako malý festival ochotníckych divadiel ešte v 80. rokoch, aby sa napokon stal …fenoménom. CIBULÁK. Aj po “nežnej” ho stále ľudia vnímali ako ostrovček slobody. Časom to už bolo vyhľadávané podujatie, na ktoré prichádzali profesionálne súbory a umelci z celého sveta. Cibulákom postupne žil celý Pezinok po tom, ako festival vyšiel aj do ulíc, parkov a bol hýrivou súčasťou genia loci mesta. Asi nie je možné úplne sprostredkovať zážitok, ktorý si z Cibuláku jeho návštevníci odnášali, ale pokúsia sa o to tí, ktorí ho organizovali a boli jeho súčasťou - Lajo Slimák, Rasťo Kuttner, Peter Bittner a o svoj (aj) postCibulákový zážitok sa podelí Peter Pavlac.
28:36 14/09/2023
Muž s odhalenou hruďou (17.8.2023 20:00)
Keď v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili vojská Varšavskej zmluvy do Československa, obrazovou ikonou okupácie, ktorá vzápätí obletela doslova celý svet, sa stala fotografia Ladislava Bielika Muž s odhalenou hruďou. A urobila z Bielika tak trochu fotografa jedného záberu. V cykle Fenomény sa (nielen) o ikonickej fotografii Muž s odhalenou hruďou rozprávala Mariana Jaremková s riaditeľom Danubiana Meulensteen Art Museum Vincentom Polakovičom. / premiéra 1. 9. 2022
27:55 17/08/2023
Jaroslav Hašek (29.6.2023 20:00)
Tohto roku si pripomíname autora románu Osudy dobrého vojaka Švejka, spisovateľa Jaroslava Haška, ktorý sa narodil pred 140 a zomrel pred sto rokmi. Tak trochu mystifikátor, humorista, bohém, človek zážitkov, ciest i protikladov, no v prvom rade autor fenomenálnej knihy. V najnovších Fenoménoch sa mu venuje Zuzana Golianová. O Haškovi a jeho Švejkovi hovorila s literárnym vedcom Petrom Darovcom a pravnukom Jaroslava Haška Martinom Hašekom. A budete počuť aj hlas českého herca Rudolfa Hrušinského.
30:13 29/06/2023
Miazgovci (15.6.2023 20:00)
Gejza, Paula, Kristína, Aladár, pes Cvoky, mačka Mafia a samozrejme sused Záviš. Nenapodobiteľné postavy kultového maďarského animovaného seriálu Miazgovci. Sú detstvom generácie Husákových detí, našou generačnou pamäťou, etalónom maďarskej kultúry, vtedy o toľko slobodnejšej. Práve týmto „Simpsonovcom východu“ budú patriť najnovšie Fenomény. Hosťami Zuzany Golianovej budú: prekladateľka z maďarčiny, novinárka Eva Andrejčáková, teoretik popkultúry Juraj Malíček a herec Juraj Kukura alias sused Záviš.
29:30 15/06/2023
Elektrická gitara II. (1.6.2023 20:00)
Elektrická gitara bola témou predchádzajúcich Fenoménov a keďže rozprávanie a ukážky rôznych, často raritných gitár trojice gitaristov - Andrej Šeban, Juraj Burian a Daniel Salontay malo spolu takmer päť hodín, vybrala Mariana Jaremková ešte niekoľko tém a s nimi samozrejme aj ďalšie gitary z ich vzácnych zbierok.
31:16 01/06/2023
Elektrická gitara I. (25.5.2023 20:00)
1. diel: Dejiny elektrickej gitary sú aj dejinami hry na gitaru, ktoré písali hráči ako BB King, J. Hendrix, E. Clapton, J. Page, K. Richards, D. Gilmour, J. Beck, S. R. Vaughan, N. Young, Santana, Satriani a mnohí mnohí ďalší. A s týmito veľkými menami fanúšikovia súčasne skloňovali aj názvy gitár - Les Paul, Telecaster, Stratocaster, SG, Epiphone... A dokonca niekedy aj ich mená, ktoré im dali hudobníci - Lucille, Blackie, Micawber, The Black Strat, Number One… Slávne gitary mali svoje nemenej slávne príbehy, ale najmä sa stávali inšpiráciou k tomu hlavnému - hudbe. Traja rôzni gitaristi a gitary, ktoré vybrali zo svojich vzácnych kolekcií. O (špecifickom) vzťahu ku gitare, hľadaní zvukov a radosti z hrania budú hovoriť Andrej Šeban, Juraj Burian a Daniel Salontay.
30:13 25/05/2023
Schaubmarov mlyn (4.5.2023 20:00)
Schaubmarov mlyn je najväčší potočný mlyn v Európe. V roku 1767 ho na Cajlanskom potoku dali postaviť pezinskí Pálfiovci. Meno nesie po svojich posledných majiteľoch Schaubmarovcoch, ktorí ho kúpili v roku 1857. Po rekonštrukcii slúži Slovenskej národnej galérii (SNG). O jeho histórii a súčasnosti budú so Zuzanou Golianovou hovoriť dve sestry, dcéry posledného mlynára v tomto mlyne pri Pezinku Gustáva Schaubmara - Kornélia Pätoprstá a Edeltrude Blašková, obe rodené Schaubmarove, etnologička Veronika Hajdučíková, ktorá sa venuje výskumu Schaubmarovho mlyna, Veronika Němcová zo SNG, riaditeľka objektu, dve kurátorky z národnej galérie Viera Kleinová a Eva Kotláriková a tiež hudobník a pedagóg Fero Király.
30:31 04/05/2023
Jozefína K. Oravcová (29.4.2023 08:05)
Jozefína K. Oravcová patrila k zatiaľ neobjaveným ženám - priekopníčkam v slovenskej histórii. Jej dielo má ale veľký význam nielen v domácom kontexte bohatom na dejinné zvraty. Jozefína bola významná umelkyňa, ale aj aktivistka, ekologička, feministka, antropologička… A bola to práve Jozefína, prateta M. R. Štefánika, po ktorej zdedil vášeň pre lietanie. Jozefína bola prapraprababičkou herečky a performerky Heidi Šinkovej. Jej príbeh spracovala v predstavení Čo na to Jozefína? a viac o svojej významnej predkyni porozpráva v cykle Fenomény.
26:38 29/04/2023

Similar podcasts